Zoznámte sa

V súčasnosti prebiehajú v základných školách zápisy detí do 1. ročníka. Určite bude pre rodičov, ktorí zvažujú zapísať svoju ratolesť na ZŠ Laborecká zaujímavé zoznámiť sa s pedagogičkami, ktoré budú mať na starosti výchovu a vzdelávanie prvákov v budúcom školskom roku. Nech sa páči zoznámte sa -učiteľka Mgr. Jana Sotáková a vychovávateľka školského klubu detí Mgr. Andrea Hirková.

Milé kolegyne, prezraďte prosím našim nádejným budúcim rodičom niečo o sebe.

JS: Som učiteľkou 1.stupňa na tunajšej základnej škole. Učiteľstvo prvého stupňa som ukončila na PF PU v Prešove v roku 1999 a neskôr som si túto aprobáciu rozšírila o vyučovanie ANJ pre mladší školský vek. Mám rada všetko, kde sa dá využiť tvorivosť. Rada kreslím, maľujem, spievam. Milujem plávanie a turistiku. Veľmi blízka mi je environmentálna výchova, tvorivá dramatika, Montessori pedagogika a všetky metódy, ktoré žiakom uľahčujú učenie. Snažím sa byť mierumilovným, nekonfliktným, úprimným a tolerantným človekom. Svoj voľný čas najradšej trávim na chalupe, venujem sa rodine, priateľom a samozrejme tvorím čokoľvek a z čohokoľvek J.  

AH: S deťmi pracujem už 28 rokov. Moje pôsobenie v školstve za tie roky bolo rôznorodé a hlavne tvorivé. Najskôr som pracovala ako vychovávateľka v mojom bydlisku na ZŠ v Tovarnom. Tam som viedla súbor moderného tanca a organizovala celoslovenské tanečné súťaže, čím sa naša obec stala známou. Od roku 2005 som začala pôsobiť v humenskom CVČ DÚHA, kde som pokračovala v tanečných aktivitách. S tanečnými skupinami Prodigy-B a Feeling sme na domácich i medzinárodných súťažiach získavali popredné umiestnenia. Moderovanie a organizovanie rôznych akcií mi bolo veľmi blízke. Teraz už šiesty rok pôsobím ako vychovávateľka na ZŠ Laborecká. Charakter mojej práce sa trošku zmenil a  viac som sa začala zameriavať na rôzne pohybové hry. Námety získavam zo zahraničia a prispôsobujem ich našim deťom. Moje koníčky sú šport, ručné práce, MLM.

Na čo sa môžu budúci prváci v našej škole tešiť?

JS: Na rodinné prostredie, individuálny prístup, super kamarátov a tiež učiteľky, pre ktoré je práca poslaním. Taktiež na projektové vyučovanie a množstvo metód, ktoré im budú pomáhať objavovať svet. Prezradím aj to, že budeme triedou námorníkov plaviacich sa po rôznych ostrovoch, na ktorých budeme hľadať všetko už dávno zabudnuté ale aj to úplne nové a neprebádané.

AH: Môj školský klub je tak trochu špecifický. Je skôr zameraný na pohybové aktivity. To znamená, že okrem sedenia pri domácich úlohách budú deti väčšinou v pohybe. Aktivity, či už odpočinkové, rekreačné alebo záujmové zabezpečia, že deti pri nich určite nebudú sedieť v laviciach. Doslova aj logická úloha bude pripravená tak, aby sa deti hýbali. Pohyb je totiž v dnešnej dobe veľmi dôležitý. Určite sa môžu tešiť aj na tábory a iné výlety alebo akcie.

V Základnej škole Laborecká 66 Humenné kladieme veľký dôraz na rozvoj digitálnych zručností žiakov. Bude sa to týkať aj prvákov?

JS: Samozrejme, že sa ich to bude týkať. Pri zápise sa ukázalo, že sú veľmi šikovní, preto ich budeme zapájať do všetkých aktivít, tykajúcich sa digitalizácie. Digitálny svet nie je dnešným deťom vôbec vzdialený, tak budeme primeranými metódami a formami rozvíjať to, čo už vedia. Taktiež ich „vtiahneme“ do sveta robotiky, QR kódov, alebo si niečo vytlačíme na 3D tlačiarni. Aby toho nebolo príliš veľa, v našom čitateľskom kútiku siahneme po krásnej detskej knižke či časopise a malými krôčikmi tak budeme vytvárať správne čitateľské návyky a „pestovať“ lásku ku knihe.

AH: Hoci náš školský klub je vybavený aj počítačmi, kladiem dôraz skôr na rozvíjanie myslenia, tvorivosti bez digitálnych technológií. Tie budú dostatočne obsiahnuté počas vyučovania. Počítače v školskom klube detí využívame pre staršie ročníky na prípravu domácich úloh. S prváčikmi sa skôr oboznamujeme s programom Word, spoznávame veľké, malé písmená, neskôr skladáme slová a vety, učíme sa meniť farby a veľkosť písma… Učíme sa tiež pracovať so skicárom, či riešime hlavolamy na detských webových stránkach.

Máte pre budúci školský rok nejaké prianie?

JS: Určite áno. Hlavne nech sme všetci zdraví a nech sa život konečne vráti do normálu. Nie je totiž nič lepšie, ak môžu byť žiaci v triede spolu so svojou učiteľkou. Ak môžu tancovať, spievať, tvoriť, súťažiť, držať sa za ruky, či len tak sedieť na koberci a rozprávať sa o tom, čo sa nám podarilo, aké máme priania do budúceho týždňa. Preto si želám, aby sme mohli byť čím najviac spolu. Aby som svojim žiakom, pre ktorých by som chcela byť druhou mamou mohla odovzdať všetky skúsenosti, ktoré som nadobudla praxou i rôznymi vzdelávaniami. Naďalej by som sa rada vzdelávala v Projekte zvyšovania odborných a komunikačných zručností pedagogických a odborných zamestnancov ZŠ prostredníctvom prvkov Montessori, v Hejného metóde a akýchkoľvek iných metódach, ktoré by mohli pomôcť mne zvereným srdiečkam.

AH: Skutočné priateľstvá, vzťahy a dôvera medzi vychovávateľkou a deťmi, tiež medzi deťmi navzájom sa dajú vybudovať iba priamymi kontaktmi. A preto si prajem, aby sme už konečne nemali dištančné vyučovanie, mohli sa smiať, objímať a vidieť sa bez prekrytia tváre.

Zo slov skúsených pedagogičiek cítiť, že sa na nových zverencov veľmi tešia a majú presnú predstavu, ako ich budú sprevádzať prvými krokmi v nadobúdaní nových vedomostí, pri adaptovaní na ozajstnú škole, pri získavaní nových priateľstiev. Škola vytvorí im a deťom všetky podmienky. Držíme im palce.

Ďakujeme za rozhovor, kolegyne.

Pýtal sa: Alexander Fecura